Ak sú jednotlivé snímky fotografované širokouhlým objektívom, často trpia súdkovitým skreslením, čo jednak sťažuje správne spojenie a taktiež dochádza k nepekným zlomom na rovných líniách. V tom prípade môžete niekedy dosiahnuť lepšie výsledky nastavením dlhšej ohniskovej vzdialenosti, ako ktorou boli snímky skutočne zhotovené.
Pri ručnej korekcii spojov je vhodné zadať čo najviac bodov a pokiaľ možno ich rovnomerne rozmiestniť po celej ploche presahu snímok. Body odporúčame dávať do miest s veľkým kontrastom (napríklad rohy objektov a pod).
Pamätajte na to, že výsledný obrázok môže byť pomerne veľký a tým narastajú nároky na spotrebu pamäte. Napríklad panoráma zložená z 10 snímok z fotoaparátu so 6. megapixelmi má pri 30% prekrytí snímok rozmery približne 22 000 × 2000 pixelov a zaberá v pamäti vyše 130 MB (!), Ak nie je skladaná vodorovne tak ešte oveľa viac. Preto je potrebné, aby bol počítač, na ktorom sa budete panoráma skladať, vybavený dostatočným množstvom pamäte. Ak nepotrebujete výslednú panorámu vo veľkom rozlíšení (ak ju nechcete tlačiť), odporúčame ju skladať zo zmenšených kópií pôvodných súborov, výrazne tak znížite pamäťové nároky a skladanie bude aj podstatne rýchlejšie.
Ako správne fotografovať panorámu
Jednotlivé snímky by mali byť fotografovené objektívom s dlhšou ohniskovou vzdialenosťou. Širokouhlé objektívy často trpia súdkovitým skreslením (najmä zoomové objektívy), takže snímky potom nemožno presne spojiť. Ak nemožno použiť objektív s dlhším ohniskom (nie je možný väčší odstup), je vhodné aspoň fotografovať s fotoaparátom otočeným na výšku (bude síce nutné urobiť viac snímok, ale pôjdu lepšie pospájať).
Fotoaparát by sa mal pri fotografovaní otáčať okolo stredu optickej sústavy objektívu, ak to tak nie je, jednotlivé snímky sú zhotovené z mierne odlišného uhla, čo opäť sťažuje správne spájanie (najmä u blízkych objektov). Takéto požiadavky je možné úplne dosiahnuť len pomocou špeciálnych pomôcok, ale veľmi pomôže aj umiestnenie kamery na statív. Pri fotografovaní z ruky túto požiadavku prakticky nie je možné splniť a snímky zrejme nepôjdu spojiť úplne presne.
Fotoaparát by sa mal pri snímaní otáčať len okolo zvislej osi, čoho opäť dosiahneme najlepšie fotografovaním zo statívu (ideálne je vyrovnať ho pomocou vodováhy, ktorá je často na statíve umiestnená). Pri fotografovaní z ruky je dôležité sa snažiť otáčať fotoaparát v len jednej rovine.
Prekrytie jednotlivých snímok by malo byť optimálne 30-50%, ak je prekrytie menšie, môže byť ťažké nájsť spoločné body susedných snímok a taktiež sú snímky skladané v okrajových častiach snímky, kde sa najviac prejavujú optické chyby objektívu, takže spoje sú potom viditeľnejšie. S väčším prekrytím ako cca 70-80% program nepočíta a môže opäť dôjsť k chybnému spojeniu.
Ak sa v celom rozsahu fotografovanej scény príliš nemenia svetelné podmienky, je vhodné uzamknúť expozíciu. Ak sú však svetelné podmienky jednotlivých snímok výrazne odlišné a u niektorých z nich by došlo k preexponovaniu, alebo podexponovaniu, odporúčame nastaviť expozíciu manuálne a rozdiely v expozícii pri jednotlivých snímkach vyrovnať pomocou expozičných korekcií. Je pochopiteľne možné využiť aj expozičnú automatiku, v tom prípade však môže byť expozícia jednotlivých snímok výrazne odlišná, a hoci algoritmus spájania tieto rozdiely veľmi dobre vyrovnáva, môžu byť spoje snímok viac viditeľné. Ak to fotoaparát umožňuje, odporúčame v každom prípade manuálne nastaviť vyváženie bielej.